In felis leo vel Curabitur volutpat morbi fringilla a Suspendisse semper.
Dnes som mal v ateliéri postupne tri kočky. Jedna merala cestu 120 km, druhá 250 a tretia 300 kilomterov. Mám radosť, že záujem o projekt "Bez umelých prísad" je tak veľký a že jeho účastníčky sú tak úžasné, obetavé a v neposlednom rade krásne. Dnes som sa rozhodol zverejniť fotografiu, ktorú sme vytvorili keď sme už mali všetko nafotografované. Všimol som si, že Evka má nádherný profil a tak sa mi zažiadalo zvečniť ho.
Keďže Maťka ku mne cestovala nie malú vzdialenosť, dokonca v aute z požičovne..a dokonca v kalamitnom počasí, tak sme okrem môjho projektu trošku zablbli aj inak. Napríklad so špirálou na mihalniciach a kabelkou v ruke ;).
Dnes mi prvý krát ľúto, že som projekt začal robiť čiernobielo. Do ateliéru mi zavítala medzi inými krásnymi ženami aj čachtická rusovláska s tajomným úsmevom Mony Lisy, Kristína.
Volám sa Dušan, mám fotoaparát a mačkám tlačítko na jeho vrchnej časti. Mám aj inú fotografickú výbavu a veci okolo. Veď to poznáte. Množstvo haraburdia, svetlo, malá mágia v čiernej skrinke. Veci, ktoré prichádzajú a zas odchádzajú. Na konci toho je fotografia. Oči mám ale stále jedny. Rovnako ako aj vnímanie. A práve tie Vám chcem ponúknuť...